Vo vesmíre

Aj keď sa náš život počas pandémie oklieštil a spomalil, predsa aj uplynulý mesiac priniesol viacero pozoruhodných udalostí. Jednou z nich bolo úspešné vyslanie americkej sondy NASA na červenú planétu – Mars. Bude skúmať jeho povrch a okrem iného zisťovať dôvody, pre ktoré na tejto planéte vyschla voda. Celý svet mohol prostredníctvom médií a sociálnych sietí so zatajeným dychom sledovať finálne minúty pristátia sondy. Je unikátna tým, že vzorky dokáže priamo na mieste analyzovať a vyhodnocovať. Privezie ich aj na Zem, aby ich vedci mohli ďalej skúmať. To, že vesmírny výskum napreduje a že sa do neho investujú finančné prostriedky, je nesmierne dôležité. Rozširuje to naše poznanie a odkrýva tajomstvo Božieho unikátneho stvoriteľského diela.
Už horšie znejú predstavy, že by sa Mars raz mal stať naším novým domovom alebo aspoň dovolenkovou destináciou. Podľa niektorých „vizionárov“ má byť červená planéta akýmsi záložným zdrojom pre prípad, že raz život na Zemi nebude ďalej možný. Neviem ako vás, ale mňa osobne predstava, že by pozemský život zanikol a naplnili sa vízie sci-fi filmov o živote na vesmírnych lodiach, tak trochu desí. Svet by mal spojiť sily a robiť všetko pre to, aby k naplneniu týchto scenárov nikdy nedošlo. Treba sa, naopak, snažiť o udržateľný život na Zemi, ochranu prírody a udržiavanie klimatických podmienok pre všetkých. Veď život na planéte Zem je obrovský zázrak.

Veda ukazuje, že náš vesmír je unikátne a presne nastavený tak, aby umožnil príchod človeka, čomu hovoríme antropický princíp.

Človek dostal obrovské privilégium a mandát, aby sa o Zem staral, obhospodaroval ju a zveľaďoval, a nie na to, aby ju drancoval. Zem je len jedna a už dnes je neskoro. Človek má byť korunou tvorstva a nie pupkom sveta. V apríli tohto roku si pripomenieme okrúhle výročie prvého letu človeka do vesmíru. Keď ruský kozmonaut Jurij Gagarin nasadol 12. apríla 1961 do rakety Sputnik, asi si nerobil veľké ilúzie, že sa vráti živý domov k svojej rodine. Dôkazom toho je list na rozlúčku, ktorý dva dni pred odletom napísal manželke. O pohnutých udalostiach jedna z komerčných televízií nedávno odvysielala historicko-dramatický film z ruskej produkcie, ktorý však, žiaľ, ostal len na úrovni ruskej plagátovej propagandy a plochého materialistického pohľadu na svet. Keď Jurij hovorí o vnútornom hlase, ktorý ho naliehavo volá, aby vesmírny let absolvoval, jeho súdruh kolega vzápätí diváka ubezpečuje, že to určite nie je hlas Boží. V skutočnosti sú to aj nebesá, ktoré rozprávajú o Božej sláve a dielo Jeho rúk zvestuje obloha (Žalm 19,2). Vedecké objavy mnohých vedcov nevedú k ateizmu, práve
naopak. Zoberme si Isaaca Newtona, jeho vedecká práca nebola prekážkou tomu, aby pevne veril v Boha. Napísal viac teologických prác, ako matematických a fyzikálnych. Zložitosť pozemského života každého rozumného pozorovateľa presviedča o diele Stvoriteľa. Elegancia, ktorá sa skrýva v zložitosti života, je dôvodom na posvätnú úctu a vieru v Boha. Fakt, že napriek obrovským pokrokom v oblasti vedeckých objavov, stále poznáme len nepatrný zlomok vesmíru, by nás mal viesť k pokore.
Aj súčasná pandémia má dva rozmery: nie je len akousi fackou ľudstvu v čase, keď si o sebe myslelo, že je neohrozené a má všetko pevne pod kontrolou. Ukázala tiež, aký dôležitý je vedecký výskum a práca vedcov, aj keď výsledky nemusia byť hneď viditeľné a hmatateľné.

E. Mihočová