Straty

Strata – pojem, ktorý poznajú ekonómovia, či obchodníci, ktorý sa zvlášť v týchto náročných časoch energetickej krízy ocitli vo veľkej neistote. Straty sa denne počítajú aj na vojnových územiach, dnes zvlášť na Ukrajine, kde majú rôzne podoby – straty domova, bezpečia, a najbolestnejšie sú straty na ľudských životoch. Na domácej politickej scéne počítame straty dôvery v slušné Slovensko, rátame straty kultúry slova v záplave vulgárnosti a osočovania, stratu súdnosti a citlivosti k pravde a dobru. Strata historickej pamäte, ktorá tancuje na hranici mediálnej pozornosti maximálne tri dni a všetko ostatné upadá do zabudnutia. Rátame straty aj na strane ľudskosti, keď sa v uliciach s povrchnými heslami nezdráhame obhajovať a podporovať totalitné myslenie, zľahčovať a spochybňovať agresiu Ruska, či dokonca oprašovať staré imperiálne a totalitné heslá. Straty počítame aj vo svedomí národa a jednotlivcov, ktoré otupelo, a prestalo byť citlivé na svetlo spravodlivosti a práva. Svedomie – dar, ktorý sa už výstražne neprebúdza, aby nás zastavoval v myšlienkach, slovách, či skutkoch. Straty rátame aj na poli duchovnom, keď po uzavretí štatistických dát aj v cirkvi konštatujeme, že sa umenšujeme. No azda najväčšou životnou stratou, ktorá je neraz základom spomínaných strát, je absencia Boha v živote. Kde sa zo sveta stráca Boh, tam sa stráca ľudskosť, dôvera, istota, spravodlivosť, právo, aj citlivé svedomie.
Milí čitatelia, prechádzame obdobím pôstu, ktorý nás chce naučiť vidieť v správnom svetle životné straty a zisky. Apoštol Pavol do Filipis píše: „Ale čo mi bolo ziskom, uznal som pre Krista za stratu.“ Celý pôstny čas nám ponúka pohľad na Krista, ktorý kráča ku krížu,
kde stráca svoj vlastný život, čo sa napokon stáva naším existenciálnym ziskom. Je pre nás tohtoročný čas pôstu duchovnou stratou alebo duchovným ziskom? Tesne pred ukrižovaním sa v Betánii, dome Šimona Malomocného, horlivo diskutovalo o strate. „Rozbila alabastrovú nádobu a masť Mu vyliala na hlavu. Ale niektorí sa medzi sebou rozhorčene rozprávali: Načo bola táto strata?“ V očiach učeníkov je Máriin skutok vyhodnotený ako strata, v očiach Božích ako prejav lásky, na ktorý sa bude pamätať do konca sveta. Je služba stratou alebo životným ziskom?
Pôst bude pre nás ziskom a nie stratou, ak v Kristovej blízkosti pochopíme, že jedine láska dáva hodnotu všetkým chvíľam nášho života; a čo je obetované z lásky, to sa stáva ziskom nielen pre časnosť, ale aj pre večnosť. Pôst bude pre nás ziskom, ak sa slzy pokánia dotknú Jeho rán – podobne ako Máriine slzy skropili Ježišove nohy – a ak si uvedomíme, kde naše sebecké zisky spôsobili životné straty a prázdnotu duše.
Pôst bude pre nás ziskom, ak pochopíme hĺbku i šírku, výšku i dĺžku Kristovej obete, moc jeho lásky a veľkosť milosti aj odpustenia. Mária nám svojím činom ukazuje ako obetovať. Mária svoju budúcnosť rozbitím alabastrovej nádoby spája s Kristovým dielom záchrany. Vylieva a dáva Kristovi všetko, nič si nenecháva pre seba. Lebo v Ňom našla zmysel života, Ním bola zaplnená prázdnota nádoby jej srdca. A práve tu je ten pohoršujúci moment Máriinej služby – problém určiť, čo je zisk a čo strata v živote. Mária ukázala svojou službou, že Láska hľadá svoje vyjadrenie a nebude nikdy spokojná, kým sa celkom nevydá, nerozbije. Boh stráca seba, aby získal naše srdce. Boh dal svetu to najvzácnejšie, čo mal – dal nám svojho Syna. Aj Syn dal svetu všetko, čo mal – svoj život. Na Golgote sa rozbíja tá najvzácnejšia alabastrová nádoba všetkých čias, ktorej cena je nevyčísliteľná.
Pôst bude pre nás ziskom vtedy, keď uznáme, že pre naše hriechy Kristus stratil svoj život, keď pochopíme a uveríme, že najväčšia životná strata je prísť o lásku, ktorá sa dokonale vyjavila práve v Ňom. Prajem vám, milí čitatelia, požehnaný zvyšok pôstneho času, nech
pohľad na Krista je pre nás duchovným ziskom a nie životnou stratou.

Peter Mihoč
biskup Východného dištriktu ECAV

Celé číslo časopisu