Október

Mesiac október zvykne byť pekným jesenným mesiacom, vhodným na turistické vychádzky, obdivovanie krás prírody, ale aj mesiacom viditeľne sa skracujúcich dní a prichádzajúcej zimy. V našej spoločnosti si v októbri zvykneme pripomenúť výročie vzniku Československa a my, evanjelickí kresťania, aj pamiatku reformácie. V obidvoch prípadoch máme poniektorí pocit, že obidva sviatky sú pre túto krajinu tak významné, že ich povýšenie na štátny sviatok by malo byť samozrejmosťou. Ale nie je…
Mnohými hrdo pripomínaná reformácia bola snahou o reformu kresťanskej všeobecnej (cudzím slovom katolíckej) cirkvi. Martin Luther kritizoval množstvo neduhov vtedajšej cirkvi. Rozčuľovalo ho modloslužobníctvo, mamonárstvo, rodinkárstvo, zneužívanie moci, ale najmä mnohé bludné učenia a arogancia vtedajšej cirkevnej hierarchie. Nemecký reformátor odmietol mnohé vtedy uznávané „pravdy“, odmietol pohodlie a istotu života nádejného univerzitného profesora. Vydal sa na cestu boja za pravdu, otvoril dvere slobode vyznania a možno aj nechtiac ukončil obdobie jedinej všeobecnej, akože jednotnej a všade vládnucej, katolíckej cirkvi. Zobral pápežovi patent na pravdu. Ukázal nám cestu slobodného hľadania a konania aj za cenu omylov. Jeden človek zapálil milióny a zmenil dejiny. Republika československá, ďalšia októbrová udalosť, bola z veľkej časti dielom našich evanjelických predkov. Vznikla rozpadom Rakúsko-Uhorska. Založili ju na
pôde monarchie, ktorá sa zdala byť nerozbitná. Hovorilo sa jej aj „žalár národov“. Československo bolo snahou o demokratickú reformu života spoločnosti a nádejou na ukážkové spolunažívanie Čechov, Nemcov, Slovákov, Maďarov, Židov, Rusínov, Rómov a ďalších národností. Zopár ľudí zmenilo dejiny.

Nechceme súdiť ani hodnotiť dejiny. Iba si pripomenúť veľké udalosti a dať ichdo súčasného kontextu.

Už máme slobodu vyznania. Máme aj národnú suverenitu aj občiansku slobodu. Vďaka Bože za Martina a Fillipa z Nemecka, za Tomáša Garrigua z Moravy aj za Milana Rastislava z Košarísk… Žijeme a konzumujeme výsledky práce predkov. Obdivujeme a porovnávame. Sme ešte cirkvou, ktorú reformoval Martin Luther? Je toto národ, za ktorý bojoval
Štefánik? Luthera ochraňoval saský šľachtic, ktorý mu poskytol strechu aj obživu, pretože veril jeho misii. Štefánika a Masaryka podporili mocnosti, pretože uverili ich misii. Dnes nás nemusí nikto podporovať. Už sme veľkí, slobodní a možno aj zodpovední. Koho a čo ideme podporiť dnes? Máme svojich lutherov a štefánikov, alebo zostali už iba ich karikatúry? Verím, že áno. Chceme investovať do skutočných hodnôt v budúcnosti, ako to robili oni, alebo radšej Netflix a čipsy? Verím, že chceme to prvé.

Dnes, v októbri 2021, si opäť mnohé pripomenieme. Stojíme na pleciach obrov s rovnakým Bohom v srdci. Majme odvahu pokračovať v začatom diele.

Marián Damankoš
riaditeľ Evanjelickej spojenej školy v Prešove
seniorátny dozorca Šarišsko-zemplínskeho seniorátu ECAV
poslanec Prešovského samosprávneho kraja
© Východný dištrikt ECAV na Slovensku,